banner top
WM Hunting logo

Slovensko

Header image

Sokoliarstvo

Myšiarka ušatá

Myšiarka ušatá | (Asio otus)

Myšiarka ušatá je naša plošne najrozšírenejšia a počtom najhojnejšia sova. Výrovi skalnému sa podobá pomerne dlhými perovými „uškami“, ako aj sfarbením, je však oveľa menšia. Relatívne dlhé krídla siahajú až po koniec chvosta, prípadne cezeň trochu prečnievajú. S rozpätím krídel od 84 do 95 cm pri dĺžke tela 36 cm a hmotnosti od 220 do 320 g (samec 220 až 280 a samica 250 až 370 g) patrí medzi stredne veľké sovy.

Od myšiarky močiarnej sa odlišujú dlhšími uškami a pomarančovou očnou dúhovkou. Pozdĺžne tmavohnedé škvrny na bruchu i odtiene základného sfarbenia (belavé, okrové až hnedé) sú značne variabilné. Očné disky dospelých vtákov sú žltkavo sivé, pri očiach a smerom k uškám čiernohnedé. Očné disky mláďat sú takmer čierne. Biele škvrny nad očami budia dojem prešedivenosti. Operenie nôh siaha čiastočne aj na prsty. Zobák a pazúry sú čiernosivé. Samec aj samica sú sfarbení rovnako.

Tok začína už v januári, resp. vo februári či marci, ak je zima tuhšia a dlhšia. Samec počas toku vytrvale húka jednoduchým „hu, hu“. Na prítomnosť človeka blízko hniezda reaguje hlbokým duto znejúcim „vup, vup“. Vo večerných hodinách je škála hlasových prejavov bohatšie – od niekoľkoslabičného „hu-huu“ až po trilok „hu-u-u-u-u-uhú“. Cez deň sa samec ozýva len počas jarného toku alebo v blízkosti hniezda. Súčasťou toku sú aj hravé svadobné lety, pri ktorých samec počas kľukatého letu občas hlasno tleskne krídlami pod bruchom.

Myšiarka ušatá si hniezdo nestavia. Hniezdi na stromoch v opustených hniezdach vrán, strák, havranov, jastrabov, myšiakov, ale aj veveríc, zriedkavejšie aj v bútľavých stromoch a ešte vzácnejšie na zemi pri kmeni medzi koreňovými nábehmi. Ochotne zahniezdi aj v umelých hniezdach a v drevených búdkach s otvorenou prednou stenou. 

V marci alebo v apríli (podľa klimatických podmienok) samica znesie v dvojdňových intervaloch spravidla 4 až 5 (v závislosti od dostupnosti potravy 2 až 8) guľatých čisto bielych vajec. Zahrieva už prvé znesené vajce. Samec ju počas inkubácie zásobuje potravou. Po 27 až 28 dňoch sa postupne liahnu mláďatá. Hniezdo začnú opúšťať po uplynutí 25 dní – postupne ako dorastajú. Zdržujú sa však v okolí hniezda – rodičia ich kŕmia a učia loviť. Mladé myšiaky sa ozývajú vysokým škrípavými hlasmi, ktoré pripomínajú zvuk nenamasteného kolesa na fúriku.

V prípade premnoženia hlodavcov (najmä hrabošov) myšiarka zahniezdi aj druhýkrát.

V potrave myšiarky ušatej dominujú myši a hraboše, ktoré tvoria až 90 % z celkovej koristi. Z analýzy vývržkov pozbieraných pod stromami, na ktorých myšiarky trávili denný odpočinok, vyplynulo, že v niektorých obdobiach (najmä pri premnožení hrabošov poľných) tvoria malé hlodavce takmer 100 percent potravy. Myšiarka ušatá loví aj iné hlodavce, hmyzožravce a drobné vtáky, najmä vrabce. Sporadicky uloví aj žabu a väčší hmyz. Podľa zloženia potravy je myšiarka ušatá našou najužitočnejšou sovou.

Vyskytuje sa v európskych a ázijských lesoch a stepiach mierneho podnebného pásma až po Japonsko. Južnú hranicu tvorí Maroko a Arabský polostrov.

Na Slovensku je rozšírená najmä v nížinách a v stredných polohách až do nadmorskej výšky 800 m. Obľubuje otvorené biotopy riedko porastené stromami, okraje listnatých a zmiešaných lesov, stromoradia, vetrolamy, háje, ba aj mestské parky.

Ide o čiastočne stály, sčasti prelietavý a v menšej miere sťahovavý druh. Krúžkovaním sa zistilo, že u nás zimujú myšiarky ušaté zo severovýchodu Európy. Naproti tomu myšiarka ušatá okrúžkovaná 19.1.1984 v Michalovciach bola 5.6.1984 identifikovaná v Rusku – Talickej oblasti vzdialenej 2700 km (Danko 1985).

V zimných mesiacoch sa myšiarky môžu sústrediť do viac ako stočlenných kŕdľov, ktoré zimujú v ihličnatých lesíkoch, ale aj v mestských a dedinských záhradách (Danko, Darolová, Krištín 2002).

Odhaduje sa, že u nás hniezdi 2500 až 4000 párov a zimuje 7000 až 10 000 myšiarok.

Podľa Žalmana (1947) sa myšiarka ušatá dožíva 25 rokov.

So zreteľom na spôsob života a druhu koristi sa myšiarka ušatá v sokoliarstve pri praktickom love nepoužíva. Na niektorých sokoliarskych dvoroch (napríklad Astur na hrade Červený Kameň) ju predvádzajú pri letových ukážkach pre verejnosť.

Zverejnený text je obsiahnutý v publikácii Tomáš Krivjanský: SOKOLIARSTVO – 2. diel: Naše dravce a sovy, ktorú vydalo vydavateľstvo EPOS (www.epos.sk) v tlačenej podobe. 

 

banner right