banner top
WM Hunting logo

Slovensko

Header image

Sokoliarstvo

Haja červená

Haja červená | Milvus milvus

Haju červenú si nemožno v prírode pomýliť so žiadnym iným dravcom, pretože ako jediná má nápadne vykrojený chvost. Vykrojenie je zjavné najmä pri krúžení, keď má naširoko roztiahnutý chvost. Hlavu má pri lete vysunutú dopredu, krídla sú pomerne dlhé a lomené – s piatimi roztiahnutými ručnými letkami. Tmavšie zafarbenie na ohyboch krídel je od čiernych koncov ručných letiek oddelené svetlejšie sfarbeným perím. Zvyšok tela je hrdzavo-hnedý, naspodku hrdzavočervený, hlava je výrazne svetlejšia.

Haja je veľmi dobrý letec. Lieta pomerne ľahko, často a dlho krúži, veľmi rada plachtí vo vzdušných prúdoch a dokáže vyletieť do veľkej výšky. Sadá si na vyvýšené miesta a kamene, menej na stromy.

Je o  niečo  väčšia  ako  haja  tmavá,  aj  chvost má viac vykrojený. Dĺžka tela dosahuje 60 až 65 cm  (dĺžka   krídla/dĺžka   chvosta:   samec   50/33 a samica 53/37cm). Zobák dorastá do 4 cm. Rozpätie krídel dosahuje 150 až 170 cm a hmotnosť sa pohybuje od 900 do 1200 g. Priemerná hmotnosť samca je 930 g a samice 1140 g.

V blízkosti hniezdišťa sa ozýva dlhým trilkovaným „hji-hji-hji-hjeh“ alebo varovným „bijó-bivit“. Pohlavne dospieva v treťom roku života. Na hniezdenie vyhľadáva vysoké stromy na zalesnených svahoch neďaleko  vody.  Hniezdo  vystieľa  aj  textilom,  papierom a plastmi, lebo podobne ako straka obľubuje lesklé predmety. Koncom apríla až začiatkom mája samica znáša dve až tri, niekedy aj štyri vajcia s červeno-hnedými škvrnami (priemerná hmotnosť vajec je 61 g). Prvých 14 dní na nich sedí len samica. Mláďatá sa liahnu po 32 dňoch. Až do veku 50 dní sa o ne starajú a potravu prinášajú obidvaja rodičia.

Životným prostredím haje červenej sú lesnaté pahorkatiny susediace s otvorenou krajinou, riečnymi tokmi alebo vodnými plochami.Na vodu je však menej viazaná ako príbuzný druh haja tmavá. Je síce sťahovavá, ale stáva sa, že prezimuje vo Východoslovenskej nížine, prípadne aj v Podunajskej nížine.

Často navštevuje smetiská, kde zbiera rôzne odpadky. Živí sa aj žabami a drobnými stavovcami a požiera i zdochliny, a to najmä rýb, ktoré zbiera z vodnej hladiny. Často neúnavne dobiedza do iných dravcov, až kým im korisť nevypadne z pazúrov. Patrí medzi užitočné druhy.

Žije v lesoch po celom území Slovenska, najmä v pahorkatinách do výšky 600 až 700 m. Hniezdenie sa zistilo v Malých Karpatoch, v Štiavnických a Kremnických vrchoch, v Slovenskom krase, v Slovenskom Rudohorí, v Slánskych vrchoch, v Nízkych Beskydách, v Bukovských vrchoch, vo Vihorlate atď. Je pomerne vzácna. Odhaduje sa, že u nás zahniezdi 20 až 30 párov ročne.

Zverejnený text je obsiahnutý v publikácii Tomáš Krivjanský: SOKOLIARSTVO – 2. diel: Naše dravce a sovy, ktorú vydalo vydavateľstvo EPOS (www.epos.sk) v tlačenej podobe. 

banner right