banner top
WM Hunting logo

Slovensko

Header image

Lovná zver

Svišť vrchovský

Svišť vrchovský | (Marmota marmota)

Lovná sezóna:
Svišť vrchovský | neloví sa

Svišť je pôvodnou zverou Vysokých Tatier a bol uznaný za samostatný poddruh s prívlastkom tatranský. V súčasnosti žije na skalnatých tatranských svahoch nad hornou hranicou lesa už len asi 700 jedincov. Aj v Nízkych Tatrách žije asi 100 svišťov, no patria k alpskému poddruhu. Vypustili ich sem v druhej polovici 19. storočia. Svišť má zavalité telo a proti zime ho chráni silná vrstva tuku a hustá dlhá srsť. Sfarbenie srsti na chrbte je hrdzavohnedé, boky a spodok tela má žltosivé a hlava a koniec chvosta je takmer čierny. Dospelé svište majú okolo nosa žltú, tmavolemovanú polmesiačikovitú škvrnu. Z papule im trčia nažltlé až oranžové hlodáky. Nohy majú krátke s pevnými pazúrmi, prispôsobené na hrabanie v zemi. Dospelý svišť dosahuje dĺžku asi 50 cm, huňatý chvost býva dlhý 15 cm. Jeho hmotnosť kolíše od 3 do 8 kg. Najťažší je v jeseni, po zimnom spánku stráca asi polovicu hmotnosti.

Svište žijú rodinne v kolóniách do 18 jedincov. Vyhrabávajú si podzemné brlohy až do hĺbky 1,5 m. Chodby, v ktorých zimujú, mávajú dĺžku až 35 m. Brloh má dva vchody a obytná komora je umiestnená vždy vyššie ako chodby, ktoré k nej smerujú. Okrem toho sú tam vybudované aj slepé chodby na odkladanie trusu. Letné brlohy bývajú menšie, vo vyšších polohách a využívajú sa v období rodenia a odchovávania mláďat. Slúžia ako úkryt pri hroziacom nebezpečenstve. Už koncom leta začínajú si pripravovať výstelku do zimného brlohu. Odhrýzajú steblá trávy, rozkladajú ich na ploché skaly a po vysušení ich odnášajú v papuli do brloha. Na zimný spánok do brloha zaliezajú v prvej polovici októbra. Predtým sa vyprázdnia a odoženú chorých jedincov. Vchody do brloha upchajú zeminou a štrkom. Zimu prespávajú stúlené do klbka a vzájomne sa zahrievajú. Býva ich aj viac ako 10 v jednom brlohu. Počas zimného spánku neberú potravu, len občas sa prebúdzajú, aby sa vyprázdnili v chodbách nato určených. Žijú z tukovej rezervy.

Na jar sa prebúdzajú začiatkom mája a neraz sa prehrabávajú na povrch i cez vrstvu snehu. Spočiatku sú malátne, tackavo sa pohybujú, takmer neprijímajú potravu, viac-menej sa len vyhrievajú na slnku. Potom sa začnú intenzívne pásť. Ich potrava je výlučne rastlinná, a to vysokohorské trávy a byliny. Svište sa pasú v blízkosti brlohov, aby sa v nebezpečenstve mohli skryť do diery. Na stráži býva zvyčajne starý samec, ktorý ostrým hrdelným hvízdaním upozorňuje ostatných na hroziace nebezpečenstvo. Výborný zrak i sluch a vrodená ostražitosť im neraz zachránia život.

V jarnom období sa začína aj párenie svišťov. Prejavuje sa vzájomným oblápaním samčekov so samičkami. Nie sú zriedkavé ani súboje medzi samcami: bubnujú prednými labkami a s vycerenými zubmi narážajú do seba, a často sa pritom i pohryzú. Párenie prebieha zväčša v brlohu. Po 5 týždňoch gravidity rodí samička v brlohu 2 až 6 slepých a holých mláďat. Do týždňa sú už pokryté jemnou srsťou, ale oči sa im otvárajú až po 3 týždňoch. Vtedy sa im zjavia hlodáky aj v papuľkách. Cicajú 6 týždňov a potom už vychádzajú z brloha a začínajú sa pásť. Sú veľmi hravé, často sa stavajú na zadné nohy, vyskakujú do výšky, naháňajú sa a snažia sa jeden druhého zvaliť do trávy. Kým dospelé svište sa pasú skoro ráno a predvečerom, mladé sa pasú celý deň. Rýchle rastú a do jesene dosahujú takmer veľkosť dospelých. Pohlavne dospievajú až v treťom roku života.

 

Svište ako ohrozený druh zveri sú celoročne chránené. V minulosti ich ľudia lovili pre tuk, ktorý vraj mal liečivé účinky, ale aj pre kožušinu. Rozvíjajúci sa turizmus neprospieva ich životu. Svište sa obávajú orla skalného, rysa a líšky a pre mláďatá sú nebezpečné aj kuny, výry a krkavce. Staršie svište sa však postavia na obranu mláďat a bránia ich svojimi mocnými pazúrmi

Svišť vrchovský
banner right