banner top
WM Hunting logo

Slovensko

Header image

Etika a história poľovania

Realizmus v poľovníckom umení

Realizmus v poľovníckom umení

Mnohí poprední českí maliari boli pôvodným povolaním lesníci. To v umeleckej praxi znamená odklon od romantického nazerania k realistickému zobrazeniu.

Adolf Košárek sa inšpiroval v horských lesoch

Prvým z týchto tvorcov bol Adolf Košárek (1830-1859), ktorý nachádzal inšpiráciu najmä v horských lesoch, napríklad v dielach Krajina s lovcami, Horská krajina, V lese. Realista Antonín Waldhauser (1835-1913) bol maliarom krajiniek, historických obrazov, ale tiež cenených skíc, vytváraných priamo v plenéri - zámok Hluboká od juhu, Večer na močiari, Mesačný svit v lesnej húštine. Realistické podobizne a zátišia tvoril Karel Purkyně (1834-1868), z loveckých vynikajú predovšetkým olejomaľby Bažanti (1861), Zátišie s cibuľou a jarabicami (1861), a najmä Sova snežná (1862).

 Karel Purkyně, Sova snežná. Zdroj: wikipedia

 

U príslušníka generácie realistov Soběslava Hypolita Pinkas (1827-1901) vedľa do vtedy preferované kresby narastá podiel farby. U tohto autora je zaujímavé, že tvoril aj drobné návrhy na výzdobu loveckých nožov a zbraní. Maliarom a kresličom historických obrazov, žánrov ľudových typov, národopisných scén, romantických motívov z Karpát a zveri bol Čeněk Melka (1834-1911). Vyspelá veristická maľba sa živou farebnosťou bola typická pre tvorbu Jaroslava Vesin (1859-1915) - Lov na tura, Po lovu, Trubač s lesným rohom, Raňajky v bažantnici v Průhoniciach, Arcivojvoda František Ferdinand na honbe a ďalšie.

 Adolf Košárek, Horská krajina. Zdroj: wikipedia

Novoromantik Hanuš Schwaiger (1854-1912) maľoval predovšetkým mytologické a rozprávkové bytosti, ale tiež patróna poľovníkov sv. Huberta, napríklad v kolorované kresbe z roku 1886 Legenda o sv. Hubertovi. Ďalším maliarom z radov lesníkov bol Bartolomej Hlavín (1846-1904) a realista Karel Žádník (1847-1923), maliar, kresliar a ilustrátor, venujúci sa najmä Národopisným motívom, pričom ale namaľoval aj plátna Dve štúdie parohov alebo Pohľad na Buchlovský hrad s poľovníkom.

Július Eduard Marák - výtvarný básnik lesa

Vyvrcholením tvorby s prírodnými námetmi v devätnástom storočí v českých krajinách je bezpochyby dielo Julia Eduarda Maráka (1832-1899). Plným právom bol nazývaný výtvarným básnikom lesa. Dovŕšil realizmus v slovenskej krajinomaľby. Obľúbil si techniku ​​kresby uhľom. Z jeho tvorby dodnes zaujme najmä cyklus kresieb Štyri denné doby (1868), Štyri ročné obdobia (1868, 1885), Lesné samoty (1877) a Lesné charaktery (1879). Svoje kresby a farebné kompozície prakticky vždy oživoval zverou, najmä párnokopytné a líškou.

Mikoláš Aleš - najobľúbenejší

Národno obrodenecké snahy vo výtvarnom umení dnešnej Českej republiky reprezentoval samozrejme predovšetkým Mikoláš Aleš (1852-1913). Poľovnícke motívy boli v jeho, najmä kresliarske tvorbe, veľmi početné. Postavy hájnikov, poľovníkov, poľovnícke výjavy v ilustráciách k ľudovým piesňam, porekadlám a hádankám, v rôznych kalendároch, voľnej tvorbe aj monumentálnych sgrafitoch, Aleša plne charakterizujú dodnes. Bezpochyby aj preto patrí k najobľúbenejším.

Zakladateľ poľovníckej ilustrácie

Za zakladateľa našej poľovníckej ilustrácie je právom považovaný Václav Leo Anderle (1859-1944). Krajinár a figuralista, ktorý sa neskôr špecializoval na maliarstvo a najmä kresliarstvo zveri a výjavov z lovu. Jeho ilustrácie nájdeme vo všetkých našich, ale aj zahraničných časopisoch prvej polovice dvadsiateho storočia, pochopiteľne aj v rade dobových monografií. Vydával poľovnícke pohľadnice a ďalšiu úžitkovú grafiku.

Ilustrátorov klasických diel českého poľovníckeho písomníctva boli aj Adolf Kašpar (1877-1934) či František Vrobel (1892-1953). Mladší z nich bol istú dobu kmeňovým ilustrátorom nesmrteľného spisovateľa Jána Vrby. Renomovaným grafikom tej doby bol Arnošt Hrabal (1886-1939).

V nasledujúcej časti prinesieme zmienku o animalistoch, ale taktiež niečo o ťažších podmienkach výtvarného umenia na Slovensku.

 

25.05.2015
PhDr. Oldřich Koudelka
Späť
banner right