banner top
WM Hunting logo

Slovensko

Header image

Etika a história poľovania

Poľovnícke motívy vo výtvarnej tvorbe

Poľovnícke motívy vo výtvarnej tvorbe

V štvrtej časti seriálu o poľovníckych motívoch v českom a slovenskom výtvarnom umení sa dostávame k umelcom na prelome 19. a 20. storočia.

K animalistom v českej výtvarnej tvorbe patrili František Xaver Procházka (1887-1950), známy obrazmi Striebornej líšky, Čajky, Bociany či Honci. Obrazy vysokej a poľovníckym zátišiam sa prezentoval František Horník-Lánský (1889-1955), Ludvík Herzl (1877-1944), náruživý poľovník a rybár, maliar inšpirovaný najmä pernatou zverou, ale aj pstruhmi, a hlavatkami. Vrchol animalistického žánru potom dosiahol Ľudovít Vacátko (1873-1953). Tiež sochár, ale preslávil sa predovšetkým obrazmi  "Srnčí v pohybu", "Černá na Hluboké" alebo "Hlava zajíce". Okrem iného napísal monografiu Maliarstvo zvierat.

Postavy poľovníkov, obrazy Dian a sv. Hubertov, ale tiež poľovnícke zátišie stvárňovali figuralisti ako bol napríklad František Xaver Naskea (1884-1959) alebo Oldřich Cihelka (1881-1958). V neskorej tvorbe sa niekoľkokrát dotkol poľovnícke tematiky tiež Josef Čapek (1887-1945), napríklad v dielach "Lovci" či "Poraněná vrána".

Z lesníka najznámejší maliar  

Bezpochyby najznámejším sa v tom čase stal pôvodne lesník, od mladosti tiež aktívny lovec a veľký milovník prírody, maliar a kresliar krajinných motívov a zveri Stanislav Lolek (1873-1936)(úvodné reprofoto foto -"Odpočívajúci srnec"). V krajinnom zobrazení sa vyjadroval impresionisticky, v maľbe zveri realisticky. Okrem voľnej tvorby, kam patrí predovšetkým súbor dvadsiatichštyroch farebných vyobrazení Naša lovná zver (1930), bol známy najmä ako ilustrátor kníh a poľovníckych časopisov. Cyklus jeho voľných kresieb "O starém fořtovi a mazanej líške" sa stal podkladom známej novely Rudolfa Těsnohlídka "Líška Bystrouška" (1920), ktorá zase inšpirovala Leoša Janáčka ku skomponovaniu slávnej opery "Príhody líšky Bystroušky" (1924).

 Josef Lada - "Hajného sen" (reprofoto)

Josef Lada (1887-1957), jeden z našich najpopulárnejších výtvarníkov, maliar, kresliar, ilustrátor, ale aj spisovateľ, nebol aktívnym poľovníkom. Avšak v jeho tvorbe sa námety zo života poľovníkov a zveri objavujú vo veľkom počte. Spomeňme len kompozície "Hajného sen"(1941), "Zvieratká prezimujú u hájnika" (1941) a mnohé ďalšie. Známy ilustrátor dobrodružnej literatúry Zdeněk Burian (1905-1981) sa preslávil ako maliar loveckých výjavov z obdobia praveku.

 Zdeněk Burian - "Mamuti" (reprofoto)

 Zdeněk Burian (reprofoto)

Prelom 19. a 20. Storočia v slovenskom poľovníckom umení        

Na Slovensku sa výtvarné umenie na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia vyvíjalo v podstatne ťažších podmienkach. Existenčné dôvody a národnostné diferenciácie po rakúsko-maďarskom vyrovnaní roku 1867 prinútili mnohých výtvarníkov zo Slovenska odísť. Patril k nim napríklad Alexander Brodszky (1819-1901), autor olejomaľby "Krajinka so srnčou zverou", košický rodák a Mařákův žiak Ľudovít Csordák, autor obrazov "Nočná krajina s diviakmi v zime pod Slaneckým hradom", "Zimná krajina s vlkom", "Vnútro lesa" či "Srnčie pri potoku".

 Peter Július Kern - "Lovecké zátišie" (reprofoto)

K predstaviteľom modernej školy výtvarného umenia na Slovensku, v nejednom prípade silne ovplyvnenými ľudovými a vlasteneckými prvkami, patril napríklad Peter Július Kern (1881-1963), portrétista, krajinár a maliar loveckých zátiší, Karol Sovánka (1883- 1961), autor portrétu "Poľovník", obrazov "Lesný interiér", "Líška za mesačnej noci", "Zátišie s perličkami", najmä obrazov zo života kamzičej zveri, atď.

 Karol Sovánka - "Zajac v zime" (reprofoto)

 Karol Sovánka - "Jeleň so srnkami" (reprofoto)

Karol Ondreička (1898-1961), zakladateľ slovenskej ilustračnej tvorby a autor diel, ako napríklad "Pytliacka vášeň", "Pytliak", "So psami na pohone", "Na poľovačke".

 Karol Ondreička - "Pytliak" (reprofoto)

Z pôvodného zacielenia lovom inšpirovaných žánrov, v časovom slede zostali takmer výhradne motívy zveri. Platí to najmä o tvorbe Otakara Čílu(1894-1973), Václava Souška (1899-1982), Františka Liebla (1910-1992), Jiřího Židlického (1895-1950) či Antonín Zezulu (1930-1993). K vrcholom moderného spodobnenia prírody a zveri patria akvarely Mirka Hanáka (1921-1971).

 Mirko Hanák, akvarel (reprofoto)

Na záver tohto skromného zoznamu sa dostávame do doby úplne nedávnej, ktorú vo výtvarnom spodobovaní poľovníctva, lovcov a zveri reprezentovala najmä tvorba tvorcu úžitkovej grafiky Jaroslava Bézu (1918- 2008), maliara a grafika Aleša Vaicu (1920- 2009), kresliara a ilustrátora Františka Skálu (1923- 2011), pôvodne lesníka Bohumila Siegla (1926- 2013), ilustrátora Jiřího Krásla (1928-2004), Viktora Bilčíka (1938-2013), oleje z ateliérov Jozefa Dvořáka (1923- 1994) a Jaroslava Prouzu (1955- 2004).

 Bohumil Siegl (reprofoto)

 

03.06.2015
PhDr. Oldřich Koudelka
Späť
banner right