banner top
WM Hunting logo

Slovensko

Header image

Poľovný odborník radí

Stavy diviačej zveri na Slovensku a v okolitých krajinách

Stavy diviačej zveri na Slovensku a v okolitých krajinách

S prudkým nárastom stavov diviakov sú spojené niektoré negatívne aspekty - v prvom rade škody na poľnohospodárskych kultúrach, zvýšené riziko šírenia niektorých infekčných ochorení a prípadný nepriaznivý vplyv na ostatné druhy zveri. Diviak lesný (Sus scrofa L.) je autochtónnych druhom, ktorého výskyt aj napriek veľmi vysokej reprodukčnej schopnosti v pôvodnom, prirodzenom ekosystéme pod vplyvom účinných regulačných faktorov bol udržiavaný na primeranej úrovni. Až postupnými zmenami životného prostredia v dôsledku rozšíreného poľnohospodárskeho využívania krajiny a intenzívneho hospodárenia v lesoch, ako aj deficitom veľkých šeliem vznikli veľmi priaznivé podmienky pre diviačiu zver.

V roku 1945 napr. v Českých krajinách označil Komárek (1945) diviačiu zver za "zver minulosti", ktorá podľa jeho vyjadrenia v 20. storočí vo voľnosti zrejme nemá žiadnu perspektívu. Táto predpoveď sa však nenaplnila. Krátko po druhej svetovej vojne začala diviačia zver znovu osídľovať najprv pohraničné oblasti a postupne prenikala do vnútrozemia. V roku 1947 už boli prvé diviaky ulovené dokonca aj v niektorých nížinných oblastiach (napr. Nové Zámky u Litovle). Kým v roku 1946 bolo na území dnešnej Českej republiky ulovených iba 26 diviakov, predstavoval o dva roky neskôr jej odlov už 254 kusov. V roku 1982 bolo ulovených 10.233 kusov, o 20 rokov neskôr jej oficiálne nahlásený lov predstavoval 81.757 kusov a v roku 2008 dosiahol lov 138.723 kusov (obr. 1). V roku 2009 predstavoval oficiálny lov 121.690 kusov. Vzhľadom k tomu, že nadmerný nárast početných stavov diviačej zveri spôsobuje veľké problémy kvôli vysokým škodám na poľnohospodárskych kultúrach, predstavuje ich účinná regulácia jednu z najdôležitejších priorít súčasného poľovníckeho hospodárenia.

Obr. 1: Vývoj lovu diviačej zveri (ks) na území Českej republiky od roku 1982

V Rakúsku, kde v roku 1950 bolo ulovených len 294 kusov diviačej zveri, v posledných rokoch prekročil ročný lov hranicu 30.000 kusov (obr. 2). Pri porovnaní  lovu  diviačej zveri v Rakúsku a Českej republike je potrebné si uvedomiť, že veľkú časť rakúskeho územia predstavujú vysokohorské oblasti, v ktorých sú životné podmienky pre túto zver  nepriaznivé. Z tohto dôvodu je jej hlavný výskyt sústredený najmä na nížinné a podhorské oblasti severnej a východnej časti Rakúska, to znamená na území spolkových krajín Dolné Rakúsko a Burgenland. V roku 2009 dosiahol na území Dolného Rakúska celkový lov 19.490 kusov a v Burgenlande 7.428 kusov. To znamená, že v týchto dvoch spolkových krajinách bolo v roku 2009 ulovených 89,1 % z celkového počtu 30.212 ulovených kusov diviačej zveri v Rakúsku.

Obr. 2: Vývoj lovu diviačej zveri (ks) na území Rakúska od roku 1982

V posledných rokoch sa však diviak objavuje aj v oblastiach, kde sa predtým nevyskytoval. Pritom sa stáva čoraz väčším problémom aj v horských lokalitách. Podobne ako v Rakúsku, sa diviačia zver plošne rozširuje aj vo Švajčiarsku a pritom stále viac preniká do oblastí, kde bola donedávna takmer neznámym druhom. Kým v roku 1990 predstavoval lov diviačej zveri vo Švajčiarsku len 1.496 kusov, predstavoval v roku 2008 počet 8.326 ulovených diviakov doterajšie historické maximum. V roku 2009 bolo na území Švajčiarskej konfederácie ulovených 4.132 kusov diviačej zveri (obr. 3). 

Obr. 3: Vývoj lovu diviačej zveri (ks) na území Švajčiarska od roku 1990

Podobný vývoj je možné pozorovať aj na Slovensku, aj keď tu na rozdiel od predchádzajúcich krajín má významný regulačný vplyv prítomnosť veľkých predátorov, najmä vlka, a to na značnej časti územia. V oblastiach so stabilným výskytom vlka, je populačná hustota diviačej zveri v porovnaní s inými oblasťami nižšia. V rokoch 1924-1929 predstavoval na slovenskom ročný lov diviaka v priemere 935 kusov, v rokoch 1971-1978 to už bolo ročne v priemere 6.039 kusov (Hell, 1980) a do roku 1991 vzrástol úlovok až na 21.573 kusov, čo znamená 23 násobný nárast. Po rozšírení nákazy klasického moru ošípaných u diviakov početnosť diviačej zveri poklesla. Jej stavy však začali po roku 1995 opäť narastať a v roku 2010 dosiahol celkový odstrel na Slovensku podľa štatistických údajov (Bučko a kol., 2011) až 38.903 kusov (obr. 4).

Obr. 4: Vývoj lovu diviačej zveri (ks) na území Slovenska od roku 1982

K veľkému zvýšeniu početných stavov diviačej zveri došlo aj v Nemecku, a to napriek tomu, že v tejto krajine sa vzhľadom k neúmerne vysokým škodám už dlhšiu dobu venuje veľká pozornosť regulácií stavov. Z toho vyplýva, že práve skúsenosti z niektorých oblastí tejto krajiny môžu poslúžiť ako varovný príklad toho, ako ťažko je regulovať diviačiu zver,  keď už dôjde k jej nadmernému rozmnoženiu. Už v osemdesiatych rokoch 20. storočia bol v bývalej NDR odstrel diviačej zveri najvyšší v Európe a ročne prekračoval hranicu 100 000 kusov. V roku 1987 prekročil odstrel diviaka v Nemecku hranicu 130.000 kusov, čo predstavovalo od roku 1954 do uvedeného roku 1987 10-násobný rast (Briedermann, 1986). Aj v NSR, kde sa ročný odstrel pohyboval v rozmedzí 35.000-65.000 kusov, vzrástol lov tohto druhu zveri od roku 1939 do roku 1983 viac ako 6-násobne.

V poslednej dobe vzrástla diviačia populácia v Nemecku natoľko, že v roku 2008 dosiahol celkový odstrel takmer 647.000 kusov.

Obr. 5: Vývoj lovu diviačej zveri (ks) na území Nemecka od roku 1982

Napriek zvýšenému lovu sa zatiaľ nepodarilo ďalší populačný rast diviačej zveri v Nemecku zastaviť. K obzvlášť veľkému nárastu početnosti došlo v Bavorsku, kde sa celkový odstrel diviakov behom troch desaťročí (za obdobie rokov 1981-2008) zvýšil 20-násobne, z 3.000 kusov na viac než 62.000 kusov. Enormné rozmnoženie diviačej zveri na území Nemecka prináša podľa Wandela (2003) nasledujúce problémy:

  • Veľké škody v poľnohospodárstve, a to nielen na poľných kultúrach (predovšetkým  kukurica a repka), ale aj na trvalých trávnych porastoch.
  • Nebezpečenstvo prenosu klasického moru ošípaných, ktorého hlavný vektorom  predstavujú síce domáce ošípané, ale diviačia zver umožňuje ďalšie plošné rozširovanie.
  • Zníženie cien zveriny, keďže čím vyšší je lov, tým slabší je odbyt.
  • Regulačný lov je čoraz komplikovanejší, keďže čím viac diviačej zveri treba uloviť, tým slabšia je efektivita lovu.
  • Kvalita zveri sa zhoršuje, pretože v prípade potreby zvýšeného odstrelu značná časť  poľovníkov neberie pri love žiadne ohľady na správne zloženie sociálnej štruktúry populácie.

 

 

 

10.10.2014
Dr. Miroslav Vodňanský, PhD. - Středoevropský institut ekologie zvěře Brno, Wien, Nitra
Ing. Matúš Rajský, PhD. - Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - VÚŽV Nitra; Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Nitra, Viedeň, Brno
Späť
banner right