banner top
WM Hunting logo

Slovensko

Header image

Lovná zver

Chochlačka sivá

Chochlačka sivá | (Aythya ferina)

Lovná sezóna:
Chochlačka sivá | 01.10 - 15.01
Polák chocholačka | neloví sa

Chochlačka sivá zdržuje sa v období hniezdenia na nížinách a v údoliach veľkých riek južného Slovenska. Dosť častá je počas migrácie na celom území Slovenska a vo väčšom počte zimuje u nás. Patrí do skupiny potápavých kačíc. Pre túto skupinu je typický pomerne krátky krk s okrúhlou hlavou a širokým zobákom a krátke zavalité telo s nohami posunutými celkom do zadnej časti tela a značne od seba vzdialenými. Medzi prednými prstami je veľká plávacia blana a štvrtý zadný prst má na spodnej strane širší kožený lalôčik. Tieto kačice po zemi chodia takmer vo zvislej polohe, pri plávaní na vode majú ponorenú zadnú časť tela pod hladinou. Pri vzliet­nutí sa najprv rozbiehajú po vodnej hladine.

Chochlačka sivá je taká veľká ako kačica divá. Káčer v svadobnom šate má hlavu a krk hrdzavohnedý, prsia a chvost čierny. Na chrb­te a bokoch tela má sivé sfarbenie s jemnými tmavými vlnkami. Oči sú jasnočervené, zobák čierny s modrastým priečnym pruhom v strede. Nohy sú sivomodré. Sfarbenie kačiek je nenápadné a tmavšie. Chochlačky sivé, ako všetky potápavé kačice, sa najviac zdržujú na vode a len zriedka vychádzajú na suchú pôdu. Za potravou sa potápajú hlboko, až do 4 m, a pod vodou vydržia aj 30 sekúnd. Pri dne spásajú vodné rastliny a riasy, ktoré pod vodou aj požierajú. Živia sa aj larvami vodného hmyzu a vodnými mäkkýšmi. Hlavné obdobie tokania pripadá na marec, no páry sa tvoria až po prílete na hniezdiská v apríli až máji. Kačka si stavia hniezdo na kopách tŕstia alebo na inej vegetácii vždy pri vode. Hniezdo býva vystlané jemným páperím. Po znesení 6 až 10 vajec zasadne na hniezdo. Na vajciach sedí asi 26 dní a v tom čase sa káčer zdržuje blízko hniezda. Po vyliahnutí mláďat opúšťa natrvalo kačku i rodinu. Mláďatá čoskoro po vyliahnutí výjdu na vodu a hneď sa začínajú i potápať. Už na druhý deň si samy hľadajú potravu pod vodou. Spočiatku uprednostňujú živočíšnu potravu. Po 2 mesiacoch začínajú lietať a vtedy sa aj rodina rozpadá.

Vo väčšom počte zimuje u nás na Dunaji a pri vodných nádržiach chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula). V menšom počte hniezdi aj na rybníkoch a priehradách, ktoré sú obkolesené tŕstím a bohato porastené vodnými rastlinami. Káčer má na hlave, krku, hrudi, chrbte a chvoste čierne sfarbenie, len boky a brucho sú čistobiele. Na záhlaví má nadol visiaci vrkoč z čiernych pier, ktoré sú až 6 cm dlhé. Kačka je sfarbená tmavohnedo, má len krátky vrkôčik a pri koreni modrastého zobáka jej svieti biela škvrna. Káčer sa ozýva pískaním, kačka vydáva vŕzgavý  zvuk. Potravu získava len pod vodou. Živí sa planktónom, rôznymi červami, mäkkýšmi i drobnými rybkami, ktoré prehĺta ešte pod vodou. Potápa sa niekedy až do hĺbky 14 m a dosť dlho vydrží pod vodou. Hniezdi koncom mája a znáša 7 až 10 vajec, ktoré zahrieva asi 25 dní. Mláďatá sú ako týždňové už samostatné a matka ich opúšťa asi po 2 mesiacoch, hoci ani vtedy ešte nelietajú celkom dobre.

Na močarinách na juhu západného a východného Slovenska hniezdi v menšom počte chochlačka bielooká (Aythya nyroca). Počas migrácie sa zjavuje na celom území Slovenska. Zimuje však u nás len zriedka. Je najmenšou z potápavých kačíc a dosahuje hmotnosť len okolo 0,6 kg. Sfarbenie je tmavohnedé, len káčer v čase tokania má na hlave, krku a hrudi ligotavé gaštanové perie. Oči sú biele. Kačka býva sfarbená svetlejšie. Charakteristickým znakom tohoto druhu je biele sfarbenie peria pod chvostom. V čase tokania sa káčery ozývajú tichým hvízdaním. Kačka si robí hniezdo v najhustejšom tŕstí a prístupová cesta k nemu býva vyšliapaná v hustom záraste v podobe tunela. Koncom mája až v júni kačka znáša 7 až 11 vajec a sedí na nich asi 25 dní. Káčer sa vtedy zdržuje na vode blízko hniezda a po vyliahnutí mláďat kačku opúšťa.

Chochlačka sivá
banner right