banner top
WM Hunting logo

Slovensko

Header image

Poľovný odborník radí

Vzácne dravce dochovali až jedenásť mláďat

Vzácne dravce dochovali až jedenásť mláďat

V polovici júla sme priniesli reportáž o zahniezdení na Slovensku vzácneho dravca, kane popolavej, v obilnom poli neďaleko Chtelnice. Časom sa však ukázalo, že si toto miesto pre výchovu mláďat vybrali až štyri páry vzácneho operenca, ktoré dohromady vychovali 11 mláďat.

V súčasnej dobe už opúšťajú svoje hniezda, a tak nám o tomto dravcovi niečo prezradil Michal Noga z mimovládnej organizácie Ochrana dravcov na Slovensku.

Čím je tento dravec mimoriadny a prečo je na našom území taký vzácny, keď v Čechách ich hniezdi viac ako dvesto?

  • Kaňa popolavá patrí medzi najvzácnejšie dravce, ktoré u nás hniezdia. Ročne dohľadáme len dve až päť hniezd, odhad celkového počtu hniezdiacich párov je 10 až 20. Pre porovnanie, sokolov sťahovavých u nás hniezdi viac ako 180 párov, orlov skalných okolo 100 párov a orlov kráľovských asi 70 párov. Jej zriedkavý výskyt je len jeden dôvod nášho záujmu o tento druh, ten hlavný je v jej ochrane. Kaňa popolavá hniezdi na zemi, najčastejšie v obilných poliach. V čase žatvy mláďatá nelietajú a pokiaľ hniezdo nie je dohľadané a chránené, mláďatá sú usmrtené kombajnom. V susedných Čechách je početnosť kaní vyššia, príčin môže byť niekoľko. Možno im viac vyhovuje celkový charakter krajiny, svoju rolu zohráva pravdepodobne i to, že žatevné práce tam prebiehajú o niečo neskôr ako u nás a v neposlednom rade sa kaniam v Čechách venuje aj vyššia pozornosť ako u nás. Najviac kaní popolavých hniezdi vo Francúzsku, v Španielsku, ale i na východ od nás - na Ukrajine, v Rusku.

Aj na prekvapenie ochranárov namiesto jedného páru pri Chtelnici zahniezdili štyri.

Aké sú jej typické regióny na hniezdenie, vyskytuje sa aj v severných okresoch alebo je to viac-menej dravec južnej časti Slovenska?

  • Počas migrácie sa kane popolavé môžu vyskytnúť prakticky kdekoľvek, prednosť ale dávajú nížinám a pahorkatinám. Súvislým lesným porastom sa vyhýbajú - sú to pôvodne stepné vtáky. Hniezdenie sme zaznamenali len na nížinách a pahorkatinách, v súčasnosti najmä na Trnavskej pahorkatine, Hronskej pahorkatine, v Borskej nížine. Kane majú svoje tradičné hniezdne oblasti, kam sa vracajú, ale občas prekvapia a zahniezdia aj mimo nich.

Aký dlhý čas hniezdia - od nakladenia vajec až po opustenie hniezda mláďatami?

  • Krátko po prílete na hniezdisko, najčastejšie v priebehu mája, sa začínajú svadobné lety. Pri nich sa samček spúšťa z veľkej výšky strmhlav dole, robí prudké obraty, jednoducho sa predvádza. Pokiaľ samičku presvedčí o svojej jedinečnosti, začnú so stavbou hniezda. Ako som spomínal, hniezdo si zakladajú na zemi, najčastejšie v obilí, zriedkavejšie na lúkach, v rudeálnych porastoch alebo v lucerne. Je to jednoduchá stavba zo stebiel tráv. Samička potom znesie štyri až šesť vajec, z ktorých sa po mesiaci (niekedy po polovici júna) vyliahnu mláďatá. V tom čase ich samička takmer neopúšťa, zohrieva ich, stráži, potravu zaobstaráva samček. Do hniezda nosí najmä hraboše poľné, chytá tiež jašterice a sem-tam sa mu podarí uloviť i drobné spevavce. Po mesiaci rodičovskej starostlivosti mláďatá začínajú lietať. V našich podmienkach je to zvyčajne od polovice júla až do augusta.

Vzácne operence v okolí Chtelnice vychovali dohromady 11 mláďat.

Je kaňa popolavá celoročným obyvateľom našich končín či v zime odlieta do južnejších častí?

  • Kaňa je sťahovavá, zimu trávi v centrálnej Afrike. Naším územím migruje v apríli a máji, odlet na zimoviská prebieha od augusta až do októbra.

Kaňa popolavá na rozdiel od iných dravcov loví pri nízkom lete nad zemou.

Je niečo zvláštne v správaní tohto dravca, či už pri dvorení sa, alebo niečo iné, čím sa odlišuje od iných dravcov?

  • Zaujímavosťou pri tomto druhu je napríklad to, že svoju korisť nevyhľadáva len zrakom, ale využíva i sluch. Na tvári má dokonca takzvaný „závoj“ - kruhovité usporiadanie pierok, ktoré je typické pre sovy. To im umožňuje presnejšie lokalizovať zdroj zvuku, a preto dokáže chytiť korisť i vo vyššom poraste. To je tiež dôvodom, prečo kane lovia len nevysokým letom, dva až štyri metre nad zemou. Pri tomto pátravom lete sa často prehupujú zo strany na stranu, čo sa odrazilo v českom pomenovaní - volajú ich tam „motáci“. No zásadný rozdiel je v spôsobe hniezdenia. Ako som už spomenul, kane si hniezdo stavajú na zemi, najčastejšie v obilí. Táto stratégia im prináša celý rad rizík - hniezdo môže byť zničené predátormi (líškami, diviakmi), môže sa stať, že ho zničí prudký dážď a záplavy. Najväčším rizikom je pre ne ale kombajn. Počas žatvy sa neodvratne približuje k hniezdu s nelietajúcimi mláďatami a každé nedohľadané a neoznačené hniezdo je zničené.

Mláďatá kane zachránili najmä vďaka ústretovosti miestnych poľnohospodárov.

Čo je typické vo vzhľade kane popolavej a mohol by ju od ostatných dravcov rozoznať aj laik?

  • V pomere k telu má nápadne dlhé štíhle krídla a dlhý chvost. Typický je i jej let, kým ostatné dravce vyhľadávajú korisť z väčších výšok pomocou zraku, kaňa na tento účel používa najmä sluch, a tak aj jej let vo výške troch až štyroch metrov je pre ňu charakteristický.

Michal Noga: „Kane popolavé sú mimoriadne vzácne dravce. Ich ochrana by ale nemala byť podmienená (len) tým, že u nás nehniezdi viac ako 10-20 párov. Dôvodom na ich ochranu by nemalo byť ani to, že na poliach chytajú hraboše (úprimne povedané, to, či na poliach hniezdia alebo nehniezdia, sa na výnosoch neprejaví). Ten hlavný dôvod na ich ochranu by mal byť v tom, že sú to jedinečné a krásne dravce, ktoré oživujú poľnohospodársku krajinu, zdieľajú s nami jeden životný priestor, vybrali pre svoj život rovnakú krajinu. A v konečnom dôsledku i spájajú ľudí - nás ornitológov - ktorí s ďalekohľadmi na krku trávime voľné chvíle pod horúcim júlovým slnkom pri dohľadávaní ich hniezd s poľnohospodármi, ktorých ústretovosť, pochopenie a spolupráca je pri ochrane kaní nevyhnutná.“

Zdroj: Piešťanský týždeň 32/2017, autor:Jozef Vojčiniak, foto: archív M. Nogu

banner right