banner top
WM Hunting logo

Slovensko

Header image

Kynológ radí

Vodenie psa na remeni a voľne pri nohe

Vodenie psa na remeni a voľne pri nohe

V minulej časti sme si povedali ako cvičíme povel "hlás" a cibríme čuch. Skôr, ako začneme s výcvikom vodenie psa na remeni, musíme ho naučiť nosiť obojok.

Nosenie obojka

Obojky, ktoré sa používajú  na výcvik farbiara sú odlišné od obojkov, ktoré používame bežne. Používame ich výhradne pri výcviku, alebo neskôr pri konkrétnej práci s farbiarom. Najprv ale pracujeme s obyčajným obojkom tenkým, aby sa pes lepšie ovládal (skôr zacíti jemné trhnutie ak nás predbieha a pod.) až neskôr sa používa špeciálny hrubý obojok na dohľadávanie zveri (aby psa neškrtil, keď napína remeň).

Špeciálny farbiarsky obojok

Tento obojok je asi 3,5 až 4 cm široký a upravený tak, že je do neho všitý krúžok so zvrtlíkom.


Dávame ho psovi až tesne pred samotnou prácou na stope, ináč ho bežne nepoužívame. Ide o to, aby si farbiar pri nasadení tohto obojku zafixoval, že ho čaká dohľadávanie a aby sa týmto spôsobom zvyšoval jeho záujem, aktivita a chuť pre túto prácu. Okrem tohto obojku potrebujeme ešte farbiarsky remeň.

Ostatné pomôcky

Tento špeciálny remeň  sa odlišuje od bežného vodiaceho remeňa tým, že je 5 až 8 metrov dlhý, na jednom konci je zakončený oválnou karabínkou, ktorou sa pripína k obojku a na druhom konci je slučka. Po zvinutí slúži ako vodiaci remeň cez rameno.

Spôsob skladania farbiarskej vôdzky a obojku

Ďalej na výcvik potrebujeme špeciálne dreváky, ktoré sa používajú na tvorbu umelej nepofarbenej stopy. Tieto dreváky sú vyrobené tak, že do otvorov sa dajú vložiť odrezané predné a zadné ratice ulovenej zvere. K tejto téme sa ale vrátime v ďalších častiach.

Špeciálne farbiarske dreváky

Na výcvik šteniatka používame jemný, mäkký, najlepšie sťahovací obojok, ktorý bude pohodlný, musí mu dobre priliehať na krk, ale ho nesmie škrtiť, ani byť príliš voľný. Ak medzi obojok a krk šteňaťa pohodlne vsunieme dva až tri prsty, tak je to správna veľkosť.  Po piatich až ôsmych dňoch mu už pripevníme k obojku vodiaci remeň a začíname s vodením. V podstate vodenie na remeni, alebo voľne pri ľavej nohe nie je povel, ale spôsob chôdze psa s vodičom a ak si pes zvykne na obojok a vodiaci remeň, tak si ľahko osvojí aj správnu chôdzu. Pre väčšinu psíkov je to niečo nové a nezvyčajné a nemusí sa im to páčiť. Môžu kňučať a snažiť sa vyslobodiť. Preto musíme dávať pozor, aby sa nám psík neuvoľnil.  Zaobchádzame s ním jemne a často ho hladkáme a chválime, kým sa neupokojí.  Naším cieľom je naučiť psa sprevádzať svojho pána  vedľa ľavej nohy tak, aby jeho plece bolo v rovine s kolenom vodiča. Učíme ho, aby ani nezaostával, ani nepredbiehal a aby neťahal vodiča bokom od smeru chôdze ( pokiaľ samozrejme nejde o ukázanie pachovej stopy).

So psíkom sa nikdy nenaťahujeme, aby vodenie nebralo ako hru. Zo začiatku trénujeme len niekoľko minút, neskôr čas predlžujeme a chodíme s ním na dlhšie prechádzky aj okolo ľudí, či iných psov, podľa možnosti pokojných, neagresívnych. Ak sa psík nevie sústrediť, je nepokojný, tak ho môžeme najprv nechať vybehať, alebo trénujeme na inom pokojnejšom mieste.

Farbiar je temperamentný pes, preto mu nedovoľme voľne behať po lese, najlepšie je mať ho stále na remeni. Vybehať sa môže tam, kde máme istotu, že nenarazí na čerstvé pachové stopy zvere. Na vodiacom remeni sa naučí ukazovať rozličné druhy pachových stôp, za čo ho vždy pochválime. Niektorí poľovníci naučia svojho farbiara voľne vyhľadávať zhody jeleňov. Tento nácvik (a ani iné podobné) nemožno odporúčať už len preto, že pri sledovaní stopy ranenej zvere by mohol farbiar naraziť na zhod, ktorý by ho upútal natoľko, že by nebol ochotný pokračovať v ďalšom sledovaní stopy, „domnievajúc sa“, že svoju úlohu splnil.

Ak sa psík naučí správne chodiť, má dobrý rozhľad pred sebou, a aj periférne môže hneď zaregistrovať zmenu smeru chôdze a prispôsobiť sa. Počas výcviku psa nikdy netrestáme vodiacim remeňom, ale na pokarhanie použijeme tenký prútik.  Správnu chôdzu so psom ocenia najmä poľovníci. Pes sa mu nepletie medzi nohy, nezachytí sa o kríky alebo stromy, ale bude pekne sledovať vodiča a okolie, aby mohol okamžite zareagovať na každú zmenu. Ak zastavíme, pes by si mal sadnúť okamžite po vydaní povelu „Sadni!“ a po potiahnutí remeňa dozadu a nahor. 

Ak psík bezpečne zvládol vodenie s vodiacim remeňom, môžeme ho učiť chodiť navoľno. Pri voľnej chôdzi ponechávame psovi obojok, aby sa naučil, že musí stále sledovať svojho vodiča po ľavej strane a na úzkych priechodoch a v lesných húštinách má ísť za ním. Môžeme ho pritom naučiť na povel „Nazad!“, „Za!“ a po niekoľkých pochôdzkach po húštinách sa psík naučí sledovať pána v jeho tieni. Ak chceme nechať psa voľne vybehať, tak mu obojok odopneme. Pri dohľadávaní odopnutie obojka znamená pre neho príkaz na samostatné ukončenie práce.

Pri povele „Voľno!“ alebo „Bež!“ psa uvoľňujeme z remeňa, ale ak mu obojok  ponechávame,  pes musí vedieť, že má zákaz durenia. Púšťame ho len v priestoroch mimo zazverených častí a ak je pes dobre vycvičený, tak cestou na posliedku, alebo postriežku ho môžeme tiež pustiť, aby bol na stanovišti pokojný.  Tento povel je pre psa veľmi príjemný.

Na budúce si povieme  niečo o odložení  psíka.

Autor: Ing.  Martin Jánošík 

 

banner right