banner top
WM Hunting logo

Slovensko

Header image

Kynológ radí

Bavorský farbiar - nácvik odloženia a povelu "zostaň"

Bavorský farbiar - nácvik odloženia a povelu

V predchádzajúcom príspevku sme sa naučili vodiť psa na remeni a nosiť obojok. Dnes si povieme niečo o nácviku odloženia, precvičíme si povel "zostaň" a naučíme psíka k správaniu sa po výstrele.

Keď asi päťmesačný psík už chápe, že poslušnosť je pre neho príkazom, môžeme začať s nácvikom odloženia s povelom „zostaň“, alebo „miesto“. Cieľom tohto nácviku je, aby psík zostal samostatne na určenom mieste a v určenej polohe. Táto disciplína je často využívaná najmä počas poľovania postriežkou aj posliedkou.

Nácvik odloženia

Pri tomto nácviku je dobré používať ako vodiaci remeň retiazku obalenú v jemnej koži a to kvôli tomu, lebo často sa stane, že psík pripútaný na remeni ho prehryzie a ujde. Tento zlozvyk sa potom dodatočne len ťažko odučí. Takže, keď chceme začať s týmto nácvikom, pes už musí ovládať povely „sadni“ a „ľahni“. Tak isto, ako pri nácviku predošlých cvikov, aj teraz musíme byť dostatočne trpezliví.

Najlepšie je odložiť psíka na mieste, kde ho nebude nič vyrušovať. Necháme pri ňom niektorú z našich osobných vecí, ktorú pozná z našich spoločných prechádzok, napríklad klobúk, kabát, plecniak. Najlepšie je, ak je to vždy ten istý predmet( pričom miesto odloženia mu môžeme ešte aj akoby upraviť, prehrabať nohami). Učíme ho na to, aby strážil tieto veci, čo sa nám veľakrát zíde aj v budúcnosti. Alebo ak máme staršieho psa už vycvičeného, tak  ho odložíme s ním a šteňa zostane pri ňom. Psa necháme priviazaného pri našich veciach (môžeme ho priviazať o strom, alebo krík), dáme mu povel „ľahni!“ prípadne „sadni!“, „miesto!“ a „ostaň!“ (môžeme dať aj povel „odložený, vydrž!“ je to na našej voľbe), stále ho pri tom pozorujeme, vzdialime sa niekoľko krokov, aby pes nemal strach. Po chvíli sa vrátime a psíka pochválime, zopakujeme povel „miesto!“ „dobrý!“ a môžeme mu dať maškrtu.  Opakujeme to niekoľkokrát.  Toto cvičenie vystupňujeme tým, že zväčšíme vzdialenosť a psíkovi sa schováme, aby nás nevidel, ale tak, aby sme videli my jeho.  Psík, tým, že nás nebude vidieť dlhšiu dobu, môže začať byť nespokojný, bude mať snahu dostať sa z obojku, prehryznúť ho (preto to obalenie reťaze do kože),  začne kňučať a byť hlasitý. V tom prípade sa mu ihneď ukážeme, napomenieme ho, môžeme ho usmerniť zvukovým signálom. Pes musí zostať sedieť, alebo ležať do tej doby, kým mu nedovolíme vstať. V praxi to môže byť aj niekoľko hodín. Keď má psík pokojnejšiu povahu, tak odloženie ho naučíme za niekoľko dní, ale temperamentnejší pes sa to bude učiť dlhšie.

Odloženie ho môžeme naučiť aj tak, že psíka posadíme k našej ľavej nohe, vodiaci remeň potiahneme rovno nahor nad hlavu psa a dáme mu povel „zostaň!“, ale neoslovíme ho menom, aby si nemyslel, že má prísť k nám. Potom mu dáme povel „sadni!“, alebo „ľahni!“, rukou s otvorenou dlaňou proti jeho tvári (na vzdialenosť asi 30 cm od jeho nosa) mu signalizujeme, že má zostať a ustupujeme dozadu krok po kroku, pričom stále opakujeme povel „zostaň!“ a signalizujeme mu to aj s rukou. Vodiaci remeň by nemal byť veľmi napnutý, aby psík nezačal zaň ťahať. Po chvíli ho prepusťme povelom „voľno!“ a pochváľme ho (používame kratší vodiaci remeň).  Opakujme to niekoľkokrát za sebou, medzi cvičeniami sa so psíkom aj pohrajme a znovu opakujme cvičenie. Keď psík pochopí cvičenie a vykoná ho dobre, môžeme cvičenie ukončiť. V ďalšej fáze si zvolíme dlhší vodiaci remeň (môže byť niekoľko metrový – optimálne 10 m) a postupujeme rovnako, s tým, že sa od psíka vzďaľujeme aj do strán, obchádzame ho v kruhoch, schováme sa za strom. Pokiaľ začne byť psík nespokojný, zmení polohu, vstane, tak sa hneď vráťme k nemu, upokojme ho a vydajme znovu povel. Nepredlžujme zo začiatku veľmi dobu trávenú od psa ani vzdialenosť, vždy sa k nemu vráťme, pokiaľ zostal v určenej polohe, tak ho pochváľme a odmeňme maškrtou. Zásadou je, že psa nikdy neusmerňujte na diaľku, pokiaľ nezostane v určenej polohe. Vždy sa k nemu treba vrátiť, usmerniť ho a znovu sa vzdialiť. Toto cvičenie si vyžaduje veľa trpezlivosti, pokoja a dôležitý je aj správny výber miesta bez rušivých elementov.

Prečo je dôležité, aby sa pes naučil odloženie?

Povel zostaň

V praxi sa odloženie využíva pri obchôdzkach revírov, pri výkone lesníckej služby, pri stretnutí sa so zverou a pod. Neskôr si pes na to tak zvykne, že ak položíme hocijaký predmet, hoci aj remeň, s povelom „odložený!“, „zostaň!“, tak bez váhania si k tomu predmetu ľahne a zostane a nebude treba ho ani priviazať(obr. 1).

  Obr. 1.

Keď sa pes už nechá poslušne odložiť, tak ho začneme zvykať na výstrel, čo je tiež dôležité. K tomuto cviku budeme potrebovať aj spoločníka, ktorého požiadame, aby vo vzdialenosti asi 60 – 70 m od nás vystrelil, najlepšie zo začiatku podľa možnosti z poplašnej pištole, až neskôr zvyšujeme kaliber. Pri tom pozorujeme správanie psa. Často sa stane, že pes si výstrel ani nevšimne, správa sa pokojne, ale keď je nepokojný, tak ho upokojíme hladkaním, alebo upútame jeho pozornosť niečím pre neho príjemným. Postupne spoločník  vystrelí bližšie a za správne správanie psa vždy pochválime a odmeníme maškrtou. Ak sa pes správa pri výstrele pokojne, pustíme ho navoľno a hneď ako sa vzdiali, vystrelíme, privoláme ho k sebe a pochválime. Opakujeme viac krát a stále z menšej vzdialenosti. Až keď sme si istí, že pes zostane po výstrele stále pokojný, môžeme vystreliť tesne v jeho blízkosti.  Pes by sa nemal výstrelu báť, v opačnom prípade je pre poľovníka v praxi nepoužiteľný. Tento výcvik je najlepšie realizovať v poli, trvať by mal maximálne jednu hodinu.

Tento výcvik je najlepšie realizovať v poli, trvať by mal maximálne jednu hodinu (obr. 2).

 Obr. 2.

Pes nás má aj chrániť a strážiť a preto ho pri odložení učíme tak, aby nedovolil nikomu neznámemu priblížiť sa k odloženým predmetom. Naučí sa strážiť naše veci (obr. 3)

 Obr. 3.

Naučíme ho to tak, že spoločníka, ktorého pes nepozná, požiadame, aby sa s prútikom priblížil k odloženému psovi a vydráždil ho. Pes obyčajne začne hlásiť a doskakovať na „útočníka“ (samozrejme pes musí byť uviazaný, aby sa nestalo, že „útočníkovi“  ublíži). Majiteľ, predtým schovaný, musí byť pohotový a pri prvom hlásení sa musí psovi ukázať, posmeliť ho a následne pochváliť. „Útočník“ sa následne vzdiali. Túto provokáciu opakujeme dovtedy, kým pes nebude vedieť  ochrániť veci svojho pána. Týmto sa pes naučí aj to, že neskôr nebude púšťať nikoho cudzieho ani k zastrelenej zveri.

Pes nebude púšťať nikoho cudzieho ani k zastrelenej zveri (obr. 4)

 Obr. 4.

V šiestej časti nášho seriálu si povieme, ako  naučíme psa pracovať  na starej stope zdravej zveri.

Autor: Ing.  Martin Jánošík  

banner right